Thread Rating:
  • 0 Vote(s) - 0 Average
  • 1
  • 2
  • 3
  • 4
  • 5
Memories (eg poetry, musical, writing, moments etc.)
#1
Video 
[Image: 567FSF776644FJAF.jpeg]



Two young women who were on their way to the train on a weekday afternoon are said to have approached a passerby. One of them asked the man if he would help them arrange a joint. The man, who was apparently walking towards the house at the time, turned around and didn't hear what he was being asked. He went into conversation with the person facing him. The young lady explained to him that she did not have much time, but urgently demanded an answer, as she and her friend had to catch the train in time. With both hands she made fleeting movements so that the story of 'saving time' would have been somewhat clearly described to her. The man looked at her with a 'nod' as he had just closed his bag. At that time, there were fewer people in the area. The door of a coffee shop, which was closed, was a few meters away. After the young woman ended her conversation and the man answered her question, he hesitated for a few more seconds. He asked the same person why people were afraid to take the steps themselves. In their case, however, the step to the entrance required a duty of identification. The seller would certainly have asked when the pair decided to go in and buy the joints. With one hand, she pointed to the inside of her jacket. The bag showed a 'void' visible from behind the zipper. On the left, someone stepped out of the business and hesitated again. In the end, his 'attitude of postponement' no longer lasted and responded to their request. "All you have to do is go in there and say that ... With your age, that's no problem. You don't have to do anything else," she said. Her girlfriend looked at him patiently. The man nodded and learned from her that the number had to be 'purchased'. She then gave him the loose money. Once he was in the coffee shop, he walked to the counter where an assistant took his order. The presentation of an ID was not discussed. After the payment, he was given the joints. The customer thanked him and left the area. The pair were now closer to the property. After he stepped outside, he returned the change to them along with the 'bag'. The young lady took this and rushed towards the other side of the street. Because of their quick reaction, the man felt inclined to run after them. He wanted to know from them why the 'rush' took place so suddenly. While walking along, he discovered that both did not want to miss the train. They said they weren't staying in the same place of residence. Time would have been the only reason. Towards the end of their destination, the man decided to say goodbye to them. The opportunity for 'more time' would have been unsuitable, given their circumstances.  The joint proved necessary for the two young women. They did not pay any further attention to his gesture of 'standing still'. The train they were waiting for could already be seen in the distance. The man then returned after some hesitation.

Twee jongevrouwen die op een doordeweekse middag op weg waren naar het treinstration, zouden een voorbijganger hebben aangesproken. Een van hen vroeg aan de man of hij hen wilde helpen met het regelen van een joint. De man die kennelijk op dat moment richting huis liep, draaide zich om en hoorde niet goed wat hem werd gevraagd. Hij ging in gesprek met de degene die tegenover hem stond. De jongedame legde hem uit dat zij niet veel tijd had, maar dringend een antwoord verlangde, aangezien zij samen met haar vriendin tijdig de trein halen moest. Met haar beide handen maakte zij vluchtige bewegingen zodat het verhaal van het ‘redden van tijd’ door haar enigszins duidelijk zou zijn omschreven. De man keek haar met een ‘knik’ aan terwijl hij zijn tas zojuist had dichtgemaakt. Op dat tijdstip waren er minder mensen in de omgeving. De deur van een coffeeshop, die gesloten was, bevond zich op enkele meters afstand. Nadat de jongevrouw haar gesprek beëindigde en de man haar vraag had beantwoord, twijfelde hij nog enige seconden. Hij vroeg aan dezelfde persoon waarom men niet zelf de stappen durfde te zetten. De stap naar de entree vergde echter in hun geval een legitimatieplicht. De verkoper zou zeker ernaar gevraagd hebben wanneer het tweetal besloot naar binnen te gaan om de joints te kopen. Met haar ene hand wees ze naar de binnenzijde van haar jack. De zak toonde een ‘leegte’ die vanachter de ritssluiting zichtbaar was. Aan de linkerzijde, stapte iemand uit de zaak waarna hij nogeens aarzelde. Uiteindelijk duurde zijn ‘houding van uitstel’ niet langer en ging in op hun verzoek. “U hoeft alleen maar naar binnen te gaan en dat te zeggen ... met uw leeftijd is dat geen probleem. Verder hoeft u niets te doen.”, zei ze. Haar vriendin keek hem geduldig aan. De man knikte en vernam van haar dat het aantal ‘gekocht’ moest zijn. Ze gaf hem toen het losse geld aan. Wanneer hij eenmaal in de coffeeshop stond, liep hij naar de toonbank waar een assistent zijn bestelling aannam. Het overleggen van een identiteitsbewijs kwam niet ter sprake. Na de betaling werd hem de joints meegegeven. De klant dankte hem en verliet de omgeving. Het tweetal stond nu dichterbij het pand. Nadat hij buiten stapte gaf hij het wisselgeld tezamen met het ‘zakje’ aan hen terug. De jongedame nam dit aan en haaste zich richting de overzijde van de straat. Vanwege hun snelle reactie, voelde de man zich geneigd achter hen aan te lopen. Hij wilde van hen weten waarom de ‘haast’ zo plotseling plaatshad. Tijdens het meelopen ontdekte hij dat beiden niet graag de trein wilden missen. Zij zeiden dat ze niet in dezelfde woonplaats verbleven. De tijd zou de enige aanleiding zijn geweest. Tegen het einde van hun bestemming, besloot de man van hen afscheid te nemen. De gelegenheid tot ‘meer tijd’ zou, gezien hun omstandigheden, ongeschikt zijn uitgekomen.  De joint bleek voor de twee jongevrouwen noodzakelijk. Zij besteedden verder geen aandacht aan zijn gebaar van ‘stilstaan’. De trein waarop zij wachtten, was in de verte reeds te zien. Vervolgens keerde de man na enige aarzeling alsnog terug.

Zwei junge Frauen, die an einem Wochentagnachmittag auf dem Weg zum Zug waren, sollen sich einem Passanten genähert haben. Einer von ihnen fragte den Mann, ob er ihnen helfen würde, einen Joint zu arrangieren. Der Mann, der zu diesem Zeitpunkt offenbar auf das Haus zuging, drehte sich um und hörte nicht, was er verlangte. Er ging ins Gespräch mit der Person, die ihm gegenüberstand. Die junge Dame erklärte ihm, dass sie nicht viel Zeit habe, verlangte aber dringend eine Antwort, da sie und ihr Freund den Zug rechtzeitig nehmen mussten. Mit beiden Händen machte sie flüchtige Bewegungen, so dass ihr die Geschichte von der "Zeitersparnis" etwas klar beschrieben worden wäre. Der Mann sah sie mit einem "Nod" an, als er gerade seine Tasche geschlossen hatte. Zu dieser Zeit gab es weniger Menschen in der Gegend. Die Tür eines Cafés, das geschlossen war, war nur wenige Meter entfernt. Nachdem die junge Frau ihr Gespräch beendet hatte und der Mann ihre Frage beantwortete, zögerte er noch ein paar Sekunden. Er fragte dieselbe Person, warum die Menschen Angst hatten, die Schritte selbst zu unternehmen. In ihrem Fall erforderte der Schritt zum Eingang jedoch eine Identifikationspflicht. Der Verkäufer hätte sicherlich gefragt, wann das Paar beschlossen hat, hineinzugehen und die Joints zu kaufen. Mit einer Hand zeigte sie auf die Innenseite ihrer Jacke. Die Tasche zeigte eine "Leere" sichtbar von hinter dem Reißverschluss. Auf der linken Seite trat jemand aus dem Geschäft und zögerte wieder. Letztlich hielt seine "Haltung der Verschiebung" nicht mehr an und reagierte auf ihre Bitte. "Alles, was Sie tun müssen, ist, dort hineinzugehen und zu sagen, dass ... Mit Ihrem Alter ist das kein Problem. Man muss nichts anderes tun", sagte sie. Ihre Freundin sah ihn geduldig an. Der Mann nickte und erfuhr von ihr, dass die Nummer "gekauft" werden musste. Dann gab sie ihm das lose Geld. Als er im Café war, ging er zum Tresen, wo ein Assistent seine Bestellung entgegennahm. Die Darstellung eines Ausweises wurde nicht diskutiert. Nach der Zahlung erhielt er die Gelenke. Der Kunde bedankte sich bei ihm und verließ die Gegend. Die beiden waren nun näher an der Immobilie. Nachdem er nach draußen getreten war, gab er ihnen den Wechsel zusammen mit der "Tasche" zurück. Die junge Frau nahm dies und eilte auf die andere Straßenseite. Aufgrund ihrer schnellen Reaktion fühlte sich der Mann geneigt, ihnen hinterherzulaufen. Er wollte von ihnen wissen, warum der "Ansturm" so plötzlich stattfand. Beim Gehen stellte er fest, dass beide den Zug nicht verpassen wollten. Sie sagten, dass sie sich nicht am selben Wohnort aufhielten. Die Zeit wäre der einzige Grund gewesen. Gegen Ende ihres Ziels beschloss der Mann, sich von ihnen zu verabschieden. Die Möglichkeit für "mehr Zeit" wäre angesichts ihrer Umstände ungeeignet gewesen.  Das Gelenk erwies sich für die beiden jungen Frauen als notwendig. Sie achteten nicht weiter auf seine Geste des "Stillstands". Der Zug, auf den sie warteten, war bereits in der Ferne zu sehen. Der Mann kehrte dann nach einigem Zögern zurück.

Se dice que dos jóvenes que se dirigían al tren en una tarde de lunes a viernes se acercaron a un transeúnte. Uno de ellos le preguntó al hombre si les ayudaría a arreglar un porro. El hombre, que aparentemente caminaba hacia la casa en ese momento, se dio la vuelta y no escuchó lo que se le estaba pidiendo. Entró en conversación con la persona que lo enfrentaba. La joven le explicó que no tenía mucho tiempo, pero exigió urgentemente una respuesta, ya que ella y su amiga tuvieron que coger el tren a tiempo. Con ambas manos hizo movimientos fugaces para que la historia de "ahorrar tiempo" se le hubiera descrito claramente. El hombre la miró con un "guiño", ya que acababa de cerrar su bolso. En ese momento, había menos gente en la zona. La puerta de una cafetería, que estaba cerrada, estaba a pocos metros. Después de que la joven terminó su conversación y el hombre respondió a su pregunta, dudó durante unos segundos más. Le preguntó a la misma persona por qué la gente tenía miedo de dar los pasos ellos mismos. En su caso, sin embargo, el paso a la entrada requirió un deber de identificación. El vendedor sin duda habría preguntado cuando la pareja decidió entrar y comprar las articulaciones. Con una mano, señaló el interior de su chaqueta. La bolsa mostraba un "vacío" visible desde detrás de la cremallera. A la izquierda, alguien salió del negocio y dudó de nuevo. Al final, su "actitud de aplazamiento" ya no duró y respondió a su petición. "Todo lo que tienes que hacer es entrar y decir eso... Con tu edad, eso no es problema. No tienes que hacer nada más", dijo. Su novia lo miró pacientemente. El hombre asintió con la cabeza y se enteró de que el número tenía que ser 'comprado'. Luego le dio el dinero suelto. Una vez que estaba en la cafetería, caminó hacia el mostrador donde un asistente tomó su pedido. No se discutió la presentación de una identificación. Después del pago, se le dieron las articulaciones. El cliente le dio las gracias y abandonó la zona. La pareja estaba ahora más cerca de la propiedad. Después de salir, les devolvió el cambio junto con la "bolsa". La joven tomó esto y corrió hacia el otro lado de la calle. Debido a su rápida reacción, el hombre se sintió inclinado a correr detrás de ellos. Quería saber de ellos por qué la "prisa" tuvo lugar tan repentinamente. Mientras caminaba, descubrió que ambos no querían perderse el tren. Dijeron que no se alojaban en el mismo lugar de residencia. El tiempo habría sido la única razón. Hacia el final de su destino, el hombre decidió despedirse de ellos. La oportunidad de "más tiempo" habría sido inadecuada, dadas sus circunstancias.  La articulación resultó necesaria para las dos jóvenes. No prestaron más atención a su gesto de "quedarse quieto". El tren que estaban esperando ya se podía ver a lo lejos. El hombre regresó después de algunas dudas.

Deux jeunes femmes qui se trouvaient en route vers le train un après-midi de semaine se sont approchées d’un passant. L’un d’eux a demandé à l’homme s’il voulait les aider à organiser un joint. L’homme, qui se dirigeait apparemment vers la maison à ce moment-là, s’est retourné et n’a pas entendu ce qu’on lui demandait. Il est entré en conversation avec la personne qui lui faisait face. La jeune femme lui a expliqué qu’elle n’avait pas beaucoup de temps, mais a exigé d’urgence une réponse, car elle et son amie ont dû prendre le train à temps. Des deux mains, elle a fait des mouvements fugaces pour que l’histoire du « gain de temps » lui ait été quelque peu clairement décrite. L’homme la regarda d’un « œd » alors qu’il venait de fermer son sac. À cette époque, il y avait moins de gens dans la région. La porte d’un café, fermé, se trouvait à quelques mètres. Après que la jeune femme a terminé sa conversation et que l’homme a répondu à sa question, il a hésité quelques secondes de plus. Il a demandé à la même personne pourquoi les gens avaient peur de prendre eux-mêmes les mesures. Dans leur cas, toutefois, l’étape jusqu’à l’entrée exigeait une obligation d’identification. Le vendeur aurait certainement demandé quand la paire a décidé d’aller acheter les joints. D’une main, elle a pointé vers l’intérieur de sa veste. Le sac montrait un « vide » visible de derrière la fermeture éclair. Sur la gauche, quelqu’un est sorti de l’entreprise et a hésité à nouveau. En fin de compte, son « attitude de report » n’a plus duré et a répondu à leur demande. « Tout ce que vous avez à faire est d’aller là-dedans et dire que ... Avec ton âge, ce n’est pas un problème. Vous n’avez rien à faire d’autre », dit-elle. Sa petite amie le regarda patiemment. L’homme hocha la tête et apprit d’elle que le numéro devait être « acheté ». Elle lui a ensuite donné l’argent en vrac. Une fois dans le café, il se dirigea vers le comptoir où un assistant prit sa commande. La présentation d’une pièce d’identité n’a pas été discutée. Après le paiement, on lui a donné les joints. Le client l’a remercié et a quitté les lieux. Les deux étaient maintenant plus proches de la propriété. Après être sorti, il leur a rendu le changement avec le « sac ». La jeune femme a pris cela et se précipita vers l’autre côté de la rue. En raison de leur réaction rapide, l’homme se sentait enclin à courir après eux. Il voulait savoir d’eux pourquoi la « ruée » a eu lieu si soudainement. En marchant le long, il a découvert que les deux ne voulaient pas manquer le train. Ils ont dit qu’ils ne logeaient pas au même endroit de résidence. Le temps aurait été la seule raison. Vers la fin de leur destination, l’homme a décidé de leur dire au revoir. La possibilité de « plus de temps » aurait été inappropriée, compte tenu de leur situation.  L’articulation s’est avérée nécessaire pour les deux jeunes femmes. Ils n’ont pas prêté plus d’attention à son geste de « rester immobile ». Le train qu’ils attendaient pouvait déjà être vu au loin. L’homme est ensuite revenu après quelques hésitations.

Si dice che due giovani donne che stavano arrivando al treno in un pomeriggio nei giorni feriali si siano avvicinate a un passante. Uno di loro ha chiesto all'uomo se li avrebbe aiutati a organizzare un giunto. L'uomo, che all'epoca stava camminando verso casa, si è girato e non ha sentito quello che gli veniva chiesto. Andò in conversazione con la persona che lo affrontava. La giovane gli spiegò che non aveva molto tempo, ma chiese urgentemente una risposta, poiché lei e la sua amica dovevano prendere il treno in tempo. Con entrambe le mani fece movimenti fugaci in modo che la storia del "risparmio di tempo" le sarebbe stata in qualche modo chiaramente descritta. L'uomo la guardò con un "no" come aveva appena chiuso la sua borsa. A quel tempo, c'erano meno persone nella zona. La porta di una caffetteria, che era chiusa, era a pochi metri di distanza. Dopo che la giovane donna terminò la sua conversazione e l'uomo rispose alla sua domanda, esitò per qualche secondo in più. Ha chiesto alla stessa persona perché le persone avevano paura di fare i passi da sole. Nel loro caso, tuttavia, il passaggio all'ingresso richiedeva un dovere di identificazione. Il venditore avrebbe sicuramente chiesto quando la coppia ha deciso di entrare e comprare le articolazioni. Con una mano, indicò l'interno della giacca. La borsa mostrava un 'vuoto' visibile da dietro la cerniera. A sinistra, qualcuno uscì dal business e esitò di nuovo. Alla fine, il suo "atteggiamento di rinvio" non è più durato e ha risposto alla loro richiesta. "Tutto quello che devi fare è andare lì dentro e dire che ... Con la tua eta', non è un problema. Non devi fare nient'altro", ha detto. La sua ragazza lo guardò pazientemente. L'uomo annuì e apprese da lei che il numero doveva essere 'acquistato'. Poi gli diede i soldi sciolti. Una volta che era nella caffetteria, andò al bancone dove un assistente prese il suo ordine. La presentazione di un documento d'identità non è stata discussa. Dopo il pagamento, gli sono state date le articolazioni. Il cliente lo ha ringraziato e ha lasciato la zona. La coppia era ora più vicina alla proprietà. Dopo essere uscito, ha restituito loro il cambiamento insieme alla "borsa". La giovane donna ha preso questo e si precipitò verso l'altro lato della strada. A causa della loro rapida reazione, l'uomo si sentiva incline a correre dietro di loro. Voleva sapere da loro perché la "corsa" ha avuto luogo così improvvisamente. Mentre camminava, scoprì che entrambi non volevano perdere il treno. Hanno detto che non alloggiavano nello stesso luogo di residenza. Il tempo sarebbe stato l'unica ragione. Verso la fine della loro destinazione, l'uomo ha deciso di salutarli. L'opportunità di "più tempo" sarebbe stata inadatta, date le loro circostanze.  L'articolazione si è rivelata necessaria per le due giovani donne. Non hanno prestato ulteriore attenzione al suo gesto di "stare fermo". Il treno che stavano aspettando poteva già essere visto in lontananza. L'uomo è poi tornato dopo qualche esitazione.

Dwie młode kobiety, które były w drodze do pociągu w dni powszednie po południu mówi się, że zbliżył się do przechodnia. Jeden z nich zapytał mężczyznę, czy pomoże im zorganizować staw. Mężczyzna, który najwyraźniej szedł w tym czasie w kierunku domu, odwrócił się i nie słyszał, o co go proszono. Poszedł do rozmowy z osobą, która się z nim zmierzyła. Młoda dama wyjaśniła mu, że nie miała zbyt wiele czasu, ale pilnie zażądała odpowiedzi, ponieważ ona i jej przyjaciółka musieli złapać pociąg na czas. Obiema rękami wykonała ulotne ruchy, tak aby historia "oszczędzania czasu" zostałaby jej nieco jasno opisana. Mężczyzna spojrzał na nią z "ukłonem", ponieważ właśnie zamknął torbę. W tym czasie w okolicy było mniej ludzi. Drzwi kawiarni, która była zamknięta, znajdowały się kilka metrów od hotelu. Po tym, jak młoda kobieta zakończyła rozmowę, a mężczyzna odpowiedział na jej pytanie, wahał się jeszcze przez kilka sekund. Zapytał tę samą osobę, dlaczego ludzie boją się podjąć kroki sami. W ich przypadku jednak krok do wejścia wymagał obowiązku identyfikacji. Sprzedawca z pewnością zapytałby, kiedy para zdecydowała się wejść i kupić stawy. Jedną ręką wskazała na wnętrze kurtki. Torba pokazała "pustkę" widoczną zza zamek błyskawiczny. Po lewej stronie ktoś wyszedł z firmy i znowu się wahał. W końcu jego "postawa odroczenia" nie trwała i odpowiedziała na ich prośbę. "Wszystko, co musisz zrobić, to iść tam i powiedzieć, że ... Z wiekiem, to nie problem. Nie musisz robić nic innego", powiedziała. Jej dziewczyna patrzyła na niego cierpliwie. Mężczyzna skinął głową i dowiedział się od niej, że numer musi być "zakupiony". Potem dała mu luźne pieniądze. Gdy był w kawiarni, podszedł do lady, gdzie asystent wziął jego zamówienie. Nie omówiono prezentacji identyfikatora. Po dokonaniu płatności otrzymał stawy. Klient podziękował mu i opuścił teren. Para była teraz bliżej obiektu. Po tym, jak wyszedł na zewnątrz, zwrócił im zmianę wraz z "torbą". Młoda dama wzięła to i rzuciła się na drugą stronę ulicy. Ze względu na ich szybką reakcję, mężczyzna czuł się skłonny do biegania po nich. Chciał wiedzieć od nich, dlaczego "pośpiech" miał miejsce tak nagle. Idąc wzdłuż, odkrył, że obaj nie chcą przegapić pociągu. Nie znalazłeś odpowiedniego obiektu? Jedynym powodem byłby czas. Pod koniec celu mężczyzna postanowił się z nimi pożegnać. Ze względu na ich sytuację nie byłaby odpowiednia możliwość "więcej czasu".  Wspólne okazało się konieczne dla dwóch młodych kobiet. Nie zwracali uwagi na jego gest "stania w miejscu". Pociąg, na który czekali, można było już zobaczyć w oddali. Mężczyzna wrócił po pewnym zamęcie.

Se spune că două tinere care se aflau în drum spre tren într-o după-amiază din timpul săptămânii s-au apropiat de un trecător. Unul dintre ei l-a întrebat pe bărbat dacă îi va ajuta să aranjeze un joint. Bărbatul, care se pare că se îndrepta spre casă în acel moment, s-a întors și nu a auzit ce i se cerea. A intrat în conversație cu persoana cu care se confruntă. Tânăra i-a explicat că nu a avut prea mult timp, dar a cerut de urgență un răspuns, deoarece ea și prietena ei au fost nevoite să prindă trenul la timp. Cu ambele mâini ea a făcut mișcări trecătoare, astfel încât povestea de "economisirea de timp" ar fi fost oarecum clar descris pentru ea. Bărbatul s-a uitat la ea cu un "nod" în timp ce tocmai își închisese geanta. La acea vreme, în zonă erau mai puțini oameni. Ușa unei cafenele, care era închisă, era la câțiva metri distanță. După ce tânăra a pus capăt conversației, iar bărbatul i-a răspuns la întrebare, acesta a mai ezitat câteva secunde. El a întrebat aceeași persoană de ce oamenii s-au temut să ia măsurile ei înșiși. În cazul lor, cu toate acestea, pasul de la intrare a necesitat o taxă de identificare. Vânzătorul ar fi întrebat cu siguranță atunci când perechea a decis să meargă în și să cumpere articulațiilor. Cu o mână, ea a arătat spre interiorul jachetei ei. Geanta a arătat un "gol" vizibil din spatele fermoarului. În stânga, cineva a ieșit din afacere și a ezitat din nou. În cele din urmă, "atitudinea sa de amânare" nu a mai durat și a răspuns solicitării lor. "Tot ce trebuie să faci este să te duci acolo și să spui că... Cu vârsta ta, asta nu e o problemă. Nu trebuie să faci nimic altceva", a spus ea. Prietena ei s-a uitat la el cu răbdare. Bărbatul a dat din cap și a aflat de la ea că numărul trebuia "cumpărat". Apoi i-a dat banii. Odată ce a fost în cafenea, s-a dus la tejghea unde un asistent și-a luat comanda. Prezentarea unui ID nu a fost discutată. După plată, i s-au dat articulațiile. Clientul i-a mulțumit și a părăsit zona. Cei doi erau acum mai aproape de proprietate. După ce a ieșit afară, le-a returnat restul împreună cu "geanta". Tânăra a luat asta și s-a grăbit să se îndrepte spre cealaltă parte a străzii. Din cauza reacției lor rapide, bărbatul s-a simțit înclinat să alerge după ei. El a vrut să știe de la ei de ce "graba" a avut loc atât de brusc. În timp ce mergea, el a descoperit că amândoi nu voiau să piardă trenul. Au spus că nu stau în același loc de reședință. Timpul ar fi fost singurul motiv. Spre sfârșitul destinației, bărbatul a decis să-și ia rămas bun de la ei. Oportunitatea pentru "mai mult timp" ar fi fost nepotrivită, având în vedere circumstanțele lor.  Articulația s-a dovedit necesară pentru cele două tinere. Aceștia nu au mai acordat nicio atenție gestului său de "a sta nemișcați". Trenul pe care îl așteptau putea fi deja văzut în depărtare. Bărbatul s-a întors apoi după o ezitare.

Dvě mladé ženy, které byly ve všední den odpoledne na cestě k vlaku, se údajně přiblížily k kolemjdoucímu. Jeden z nich se ho zeptal, jestli by jim nepomohl zařídit jointa. Muž, který v té době zřejmě šel směrem k domu, se otočil a neslyšel, na co se ho ptali. Šel do rozhovoru s osobou, která mu čelila. Mladá dáma mu vysvětlila, že nemá moc času, ale naléhavě požadovala odpověď, protože ona a její přítel museli stihnout vlak včas. Oběma rukama udělala pomíjivé pohyby, aby jí byl příběh o "úsporě času" poněkud jasně popsán. Muž se na ni podíval s "přikymácením", když právě zavřel tašku. V té době bylo v oblasti méně lidí. Dveře kavárny, která byla zavřená, byly pár metrů daleko. *é, co mladá žena ukončila rozhovor a muž odpověděl na její otázku, zaváhal ještě několik vteřin. Ptal se stejné osoby, proč se lidé bojí podniknout kroky sami. V jejich případě však krok ke vchodu vyžadoval povinnost identifikace. Prodejce by se jistě zeptal, kdy se dvojice rozhodla jít dovnitř a koupit klouby. Jednou rukou ukázala na vnitřek saka. Taška ukazovala "prázdnotu" viditelnou zpoza zipu. Na levé straně někdo odešel z byznysu a znovu zaváhal. Jeho "postoj k odkladu" nakonec již nevytoužel a na jejich žádost odpověděl. "Jediné, co musíš udělat, je jít tam a říct, že... S tvým věkem to není problém. Nemusíte dělat nic jiného," řekla. Její přítelkyně se na něj trpělivě podívala. Muž přikývl a dozvěděl se od ní, že číslo musí být "zakoupeno". Pak mu dala uvolněné peníze. Jakmile byl v kavárně, šel k přepážce, kde si asistent objednal. Prezentace id nebyla diskutována. Po zaplacení dostal jointy. Zákazník mu poděkoval a opustil oblast. Dvojice byla nyní blíže k pozemku. *é, co vyšel ven, vrátil jim drobné spolu s "taškou". Mladá dáma to vzala a vrhla se na druhou stranu ulice. Kvůli jejich rychlé reakci měl muž sklon běžet za nimi. Chtěl od nich vědět, proč se ten "spěch" odehrál tak náhle. Při chůzi zjistil, že oba nechtějí zmeškat vlak. Říkali, že nezůstanou na stejném místě bydliště. Čas by byl jediný důvod. Ke konci jejich cíle se muž rozhodl, že se s nimi rozloučí. Vzhledem k jejich okolnostem by příležitost k "více času" byla nevhodná.  Kloub se ukázal nezbytným pro obě mladé ženy. Jeho gestu "stát v klidu" nevěnují žádnou další pozornost. Vlak, na který čekali, už byl vidět v dálce. Muž se pak po zaváhání vrátil.

Dve mladé ženy, ktoré boli na ceste do vlaku v pracovný deň popoludní, sa vraj priblížili k okolosmykovky. Jeden z nich sa ho opýtal, či im pomôže zariadiť kĺb. Muž, ktorý v tom čase očividne kráčal smerom k domu, sa otočil a nepočul, čo sa ho pýtali. Začal sa rozprávať s osobou, ktorá mu čelila. Mladá dáma mu vysvetlila, že nemá veľa času, ale naliehavo požiadala o odpoveď, pretože ona a jej priateľ museli chytiť vlak včas. Oboma rukami urobila prchavé pohyby, aby jej bol príbeh o "šetrení času" trochu jasne opísaný. Muž sa na ňu pozrel s "kývom", keď práve zavrel tašku. V tom čase bolo v oblasti menej ľudí. Dvere kaviarne, ktorá bola zatvorená, boli vzdialené niekoľko metrov. Potom, čo mladá žena ukončila svoj rozhovor a muž odpovedal na jej otázku, zaváhal ešte pár sekúnd. Spýtal sa tej istej osoby, prečo sa ľudia boja urobiť kroky sami. V ich prípade si však krok k vchodu vyžadoval povinnosť identifikácie. Predávajúci by sa určite opýtal, kedy sa dvojica rozhodla ísť dnu a kúpiť kĺby. Jednou rukou ukazovala na vnútro bundy. Taška ukázala "prázdnotu" viditeľnú spoza zipsu. Na ľavej strane niekto odišiel z podnikania a znova zaváhal. Nakoniec jeho "postoj k odloženiu" už neúčtoval a reagoval na ich žiadosť. "Všetko, čo musíte urobiť, je ísť tam a povedať, že ... S tvojím vekom to nie je problém. Nemusíte robiť nič iné," povedala. Jej priateľka sa na neho trpezlivo pozerala. Muž prikývol a dozvedel sa od nej, že číslo musí byť "zakúpené". Potom mu dala voľné peniaze. Keď bol v kaviarni, vošiel k pultu, kde si asistent vzal objednávku. O predložení identifikátora sa nediskutovalo. Po zaplatení dostal kĺby. Zákazník mu poďakoval a opustil oblasť. Dvojica bola teraz bližšie k nehnuteľnosti. Potom, čo vyšiel von, vrátil im zmenu spolu s "taškou". Mladá dáma to vzala a ponáhľala sa na druhú stranu ulice. Kvôli ich rýchlej reakcii sa muž cítil naklonený utiecť za nimi. Chcel od nich vedieť, prečo sa "zhon" odohrával tak náhle. Pri chôdzi zistil, že obaja nechcú zmeškať vlak. Povedali, že sa nezostávajú na rovnakom mieste pobytu. Čas by bol jediný dôvod. Ku koncu cieľa sa s nimi muž rozhodol rozlúčiť. Príležitosť na "viac času" by bola vzhľadom na ich situáciu nevhodná.  Kĺb sa ukázal ako nevyhnutný pre dve mladé ženy. Nevenujú žiadnu ďalšiu pozornosť jeho gestu "nenásytne stáť". Vlak, na ktorý čakali, už bolo možné vidieť v diaľke. Muž sa potom vrátil po určitom váhaní.

Dve mladi ženski, ki sta bili na poti na vlak v tednu popoldne, naj bi se približali mimoidi. Eden od njih ga je vprašal, če bi jim pomagal urediti joint. Moški, ki je v tem času očitno hodil proti hiši, se je obrnil in ni slišal, kaj ga sprašujejo. Šel je v pogovor z osebo, s katero se je soočila. Mlada dama mu je pojasnila, da nima veliko časa, a je nujno zahtevala odgovor, saj sta morala s prijateljico pravočasno ujeti vlak. Z obema rokama je delala bežna gibanja, da bi ji zgodba o "varčevanju časa" nekoliko jasno opisala. Moški jo je pogledal s 'kimanje', saj je pravkar zaprl torbo. V tem času je bilo na tem območju manj ljudi. Vrata kavarne, ki so bila zaprta, so bila oddaljena nekaj metrov. Ko je mlada ženska končala pogovor in je moški odgovoril na njeno vprašanje, je okleval še za nekaj sekund. Isto osebo je vprašal, zakaj se ljudje bojijo sami skrbeti za korake. V njihovem primeru pa je bila za korak do vhoda potrebna obveznost identifikacije. Prodajalec bi zagotovo vprašal, kdaj se je par odločil za nakup sklepov. Z eno roko je kazala na notranjost jakne. Torba je pokazala "praznino" vidno izza zadrgo. Na levi je nekdo stopil iz posla in spet okleval. Na koncu njegov "odnos do preložitve" ni več trajal in se je odzval na njihovo zahtevo. "Vse kar moraš storiti je, da greš tja in rečeš, da ... S tvojimi leti to ni problem. Nič drugega vam ni treba narediti," je dejala. Njeno dekle ga je potrpežljivo gledalo. Moški je od nje prikihalo in izvedel, da je treba številko "kupiti". Nato mu je dala denar. Ko je bil v kavarni, se je sprehodil do pulta, kjer je pomočnik sprejel naročilo. O predstavitvi ID-ja ni bilo razpravljati. Po plačilu so mu dali jointe. Stranka se mu je zahvalila in zapustila območje. Par je bil zdaj bližje posesti. Ko je stopil ven, jim je vrnil spremembo skupaj z "vrečko". Mlada dama je to vzela in odhitela proti drugi strani ulice. Zaradi njihove hitre reakcije se je človek počutil nagnanega teči za njimi. Od njih je želel vedeti, zakaj je "hitenje" potekalo tako nenadoma. Med hojo je odkril, da oba ne želita zamuditi vlaka. Rekli so, da ne bi bili v istem kraju prebivališča. Čas bi bil edini razlog. Proti koncu cilja se je človek odločil posloviti od njih. Glede na njihove okoliščine bi bila priložnost za "več časa" neumerljiva.  Skupno se je izkazalo za potrebno za dve mladi ženski. Njegovi gesti "miru" niso posvečali nobene dodatne pozornosti. Vlak, ki so ga čakali, je bilo mogoče videti že v daljavi. Človek se je potem vrnil po nekem oklevanju.

Tvær ungar konur sem voru á leið í lestina á virkum degi síðdegis eru sagðar hafa nálgast vegfaranda. Annar þeirra spurði manninn hvort hann myndi hjálpa þeim að skipuleggja stað. Maðurinn, sem var greinilega að ganga í átt að húsinu á þeim tíma, sneri við og heyrði ekki hvað hann var að spyrja. Hann fór í samtal við þann sem snýr að honum. Unga daman útskýrði fyrir honum að hún hefði ekki mikinn tíma, en brýnt krafðist svars, þar sem hún og vinkona hennar þurftu að ná lestinni í tíma. Með báðum höndum gerði hún flotahreyfingar þannig að sagan af "sparnaðartíma" hefði verið nokkuð greinilega lýst fyrir henni. Maðurinn horfði á hana með "kinkaknun" þar sem hann var nýbúinn að loka töskunni sinni. Á þeim tíma voru færri á svæðinu. Dyrnar á kaffihúsi, sem var lokað, voru í nokkurra metra fjarlægð. Eftir að unga konan lauk samtali sínu og maðurinn svaraði spurningu sinni hikaði hann í nokkrar sekúndur í viðbót. Hann spurði sömu manneskjuna af hverju fólk óttaðist að taka skrefin sjálf. Í þeirra tilviki þarf hins vegar að stíga að innganginum sem þarfnast auðkenningarskyldu. Seljandi hefði vissulega spurt hvenær parið ákvað að fara inn og kaupa liðin. Með annarri hendi benti hún á innanverðan jakkann sinn. Taskan sýndi "tóm" sýnilegt aftan við rennilásinn. Vinstra megin steig einhver út úr bransanum og hikaði aftur. Að lokum stóð "afstaða hans til frestunar" ekki lengur og svaraði beiðni þeirra. "Það eina sem þú þarft að gera er að fara inn og segja að ... Á ūínum aldri er ūađ ekkert mál. Þú þarft ekki að gera neitt annað," sagði hún. Kærastan hennar horfði þolinmóð á hann. Maðurinn kinkaði kolli og lærði af henni að fjöldinn þyrfti að vera 'keyptur'. Hún gaf honum síðan lausa peninga. Þegar hann var á kaffihúsinu gekk hann að borðinu þar sem aðstoðarmaður tók pöntunina. Ekki var rætt um framsetningu kennis. Eftir greiðsluna fékk hann liðin. Viðskiptavinurinn þakkaði honum og yfirgaf svæðið. Parið var nú nær gististaðnum. Eftir að hann steig út skilaði hann breytingunni til þeirra ásamt "töskunni". Unga daman tók þetta og hljóp í átt að hinum megin við götuna. Vegna skjótra viðbragða þeirra fannst manninum hneigður til að hlaupa á eftir þeim. Hann vildi vita af þeim af hverju "þjóta" átti sér stað svona skyndilega. Á meðan hann gekk með uppgötvaði hann að báðir vildu ekki missa af lestinni. Þeir sögðust ekki dvelja á sama stað í búsetu. Tíminn hefði verið eina ástæðan. Undir lok áfangastaðar síns ákvað maðurinn að kveðja þá. Tækifærið í "meiri tíma" hefði verið óhentugt miðað við aðstæður þeirra.  Samskeytin reyndust nauðsynleg fyrir ungu konurnar tvær. Þeir hlustuðu ekki frekar á látbragð hans um að "standa kyrr". Lestin sem þeir biðu eftir mátti þegar sjá í fjarska. Maðurinn sneri síðan aftur eftir hik.

Två unga kvinnor som var på väg till tåget en vardagseftermiddag ska ha närmat sig en förbipasserande. En av dem frågade mannen om han ville hjälpa dem att ordna en joint. Mannen, som tydligen gick mot huset vid tillfället, vände sig om och hörde inte vad han blev tillfrågad om. Han samtalade med personen som stod vänd mot honom. Den unga damen förklarade för honom att hon inte hade mycket tid, men krävde snabbt ett svar, eftersom hon och hennes vän var tvungna att ta tåget i tid. Med båda händerna gjorde hon flyktiga rörelser så att historien om "spara tid" skulle ha beskrivits något tydligt för henne. Mannen tittade på henne med en "nick" eftersom han just hade stängt sin väska. På den tiden var det färre människor i området. Dörren till ett kafé, som var stängt, var några meter bort. Efter att den unga kvinnan avslutat sitt samtal och mannen svarat på hennes fråga tvekade han i några sekunder till. Han frågade samma person varför folk var rädda för att ta stegen själva. I deras fall krävde dock steget till ingången en identifieringsplikt. Säljaren skulle säkert ha frågat när paret bestämde sig för att gå in och köpa lederna. Med ena handen pekade hon på insidan av sin jacka. Väskan visade ett "tomrum" synligt bakom blixtlåset. Till vänster gick någon ut ur branschen och tvekade igen. I slutändan varade hans "inställning till senareläggning" inte längre och svarade på deras begäran. "Allt du behöver göra är att gå in och säga att ... Med din ålder är det inga problem. Du behöver inte göra något annat", sa hon. Hennes flickvän tittade tålmodigt på honom. Mannen nickade och fick veta av henne att numret måste "köpas". Hon gav honom sedan de lösa pengarna. När han väl var på kaféet gick han till disken där en assistent tog hans beställning. Presentationen av ett ID diskuterades inte. Efter betalningen fick han lederna. Kunden tackade honom och lämnade området. Paret var nu närmare fastigheten. Efter att han klivit ut lämnade han tillbaka växeln till dem tillsammans med "väskan". Den unga damen tog den här och rusade mot andra sidan gatan. På grund av deras snabba reaktion kände sig mannen benägen att springa efter dem. Han ville veta från dem varför "rusningen" ägde rum så plötsligt. När han gick längs upptäckte han att båda inte ville missa tåget. De sa att de inte bodde på samma bostad. Tiden skulle ha varit den enda anledningen. Mot slutet av sin destination bestämde sig mannen för att ta farväl av dem. Möjligheten till "mer tid" skulle ha varit olämplig med tanke på deras omständigheter.  Det gemensamma visade sig nödvändigt för de två unga kvinnorna. De uppmärksammade inte hans gest att "stå stilla". Tåget de väntade på kunde redan ses i fjärran. Mannen återvände sedan efter viss tvekan.

To unge kvinner som var på vei til toget en ukedag ettermiddag skal ha nærmet seg en forbipasserende. En av dem spurte mannen om han ville hjelpe dem med å ordne en joint. Mannen, som tilsynelatende gikk mot huset på den tiden, snudde seg og hørte ikke hva han ble spurt om. Han gikk i samtale med personen som sto overfor ham. Den unge damen forklarte ham at hun ikke hadde mye tid, men krevde raskt et svar, da hun og hennes venn måtte ta toget i tide. Med begge hender gjorde hun flyktig bevegelser slik at historien om "sparetid" ville ha blitt noe tydelig beskrevet for henne. Mannen så på henne med et "nikk" da han nettopp hadde lukket vesken sin. På den tiden var det færre mennesker i området. Døren til en kaffebar, som var stengt, var noen få meter unna. Etter at den unge kvinnen avsluttet samtalen og mannen svarte på spørsmålet hennes, nølte han i noen sekunder til. Han spurte den samme personen hvorfor folk var redde for å ta skritt selv. I deres tilfelle krevde imidlertid trinnet til inngangen en identifikasjonsplikt. Selgeren ville sikkert ha spurt når paret bestemte seg for å gå inn og kjøpe leddene. Med den ene hånden pekte hun på innsiden av jakken. Posen viste et "tomrom" synlig bak glidelåsen. Til venstre gikk noen ut av virksomheten og nølte igjen. Til slutt varte hans 'holdning til utsettelse' ikke lenger og svarte på deres forespørsel. "Alt du trenger å gjøre er å gå inn der og si at ... Med alderen din er det ikke noe problem. Du trenger ikke å gjøre noe annet," sa hun. Kjæresten hennes så tålmodig på ham. Mannen nikket og lærte av henne at nummeret måtte "kjøpes". Hun ga ham så de løse pengene. Når han var på kaffebaren, gikk han til disken hvor en assistent tok sin bestilling. Presentasjonen av en ID ble ikke diskutert. Etter betalingen fikk han leddene. Kunden takket ham og forlot området. Paret var nå nærmere eiendommen. Etter at han gikk ut, returnerte han endringen til dem sammen med "posen". Den unge damen tok dette og stormet mot den andre siden av gaten. På grunn av deres raske reaksjon følte mannen seg tilbøyelig til å løpe etter dem. Han ønsket å vite fra dem hvorfor "rush" fant sted så plutselig. Mens han gikk langs, oppdaget han at begge ikke ønsket å gå glipp av toget. De sa at de ikke bodde på samme bosted. Tiden ville vært den eneste grunnen. Mot slutten av sin destinasjon bestemte mannen seg for å si farvel til dem. Muligheten for "mer tid" ville ha vært uegnet, gitt deres omstendigheter.  Felleset viste seg nødvendig for de to unge kvinnene. De betalte ikke ytterligere oppmerksomhet til hans gest av å "stå stille". Toget de ventet på kunne allerede ses i det fjerne. Mannen kom så tilbake etter en viss nøling.

Kahden nuoren naisen, jotka olivat matkalla junaan arki-iltapäivänä, sanotaan lähestyneen ohikulkijaa. Yksi heistä kysyi mieheltä, auttaisiko hän heitä järjestämään jointin. Mies, joka ilmeisesti käveli tuolloin taloa kohti, kääntyi ympäri eikä kuullut, mitä häneltä kysyttiin. Hän keskusteli edessään olevalle henkilölle. Nuori nainen selitti hänelle, että hänellä ei ollut paljon aikaa, mutta vaati kiireellisesti vastausta, koska hänen ja hänen ystävänsä piti ehtiä junaan ajoissa. Molemmilla käsillään hän teki ohimeneviä liikkeitä, jotta tarina "ajan säästämisestä" olisi kuvattu hänelle jokseenkin selkeästi. Mies katsoi häntä "nyökkäys", kun hän oli juuri sulkenut laukkunsa. Tuolloin alueella oli vähemmän ihmisiä. Suljetun kahvilan ovi oli muutaman metrin päässä. Kun nuori nainen lopetti keskustelunsa ja mies vastasi hänen kysymykseensä, hän epäröi vielä muutaman sekunnin. Hän kysyi samalta henkilöltä, miksi ihmiset eivät uskaltaneet ottaa askeleita itse. Heidän tapauksessaan sisääntuloon askeminen edellytti kuitenkin tunnistautumisvelvollisuutta. Myyjä olisi varmasti kysynyt, milloin pari päätti mennä sisään ja ostaa liitokset. Yhdellä kädellä hän osoitti takkinsa sisäpuolelle. Laukussa näkyi vetoketjun takaa näkyvä "tyhjyys". Vasemmalla joku astui ulos liiketoiminnasta ja epäröi uudelleen. Lopulta hänen "lykkäysasenteensa" ei enää kestänyt ja vastasi heidän pyyntöönsä. "Sinun täytyy vain mennä sinne ja sanoa, että ... Sinun iässäsi se ei ole ongelma. Sinun ei tarvitse tehdä mitään muuta", hän sanoi. Hänen tyttöystävänsä katsoi häntä kärsivällisesti. Mies nyökkäsi ja sai häneltä tietää, että numero oli "ostettava". Sitten hän antoi hänelle löysät rahat. Kun hän oli kahvilassa, hän käveli tiskille, jossa avustaja otti tilauksensa. Tunnuksen esittämisestä ei keskusteltu. Maksun jälkeen hänelle annettiin nivelet. Asiakas kiitti häntä ja poistui alueelta. Pari oli nyt lähempänä kiinteistöä. Kun hän astui ulos, hän palautti muutoksen heille "laukun" kanssa. Nuori nainen otti tämän ja ryntäsi kohti kadun toista puolta. Nopean reaktionsa vuoksi mies tunsi olevansa taipuvainen juoksemaan heidän peräänsä. Hän halusi tietää heiltä, miksi "kiire" tapahtui niin äkkiä. Kävellessään eteenpäin hän huomasi, että molemmat eivät halunneet myöhästyä junasta. He sanoivat, etteivät asu samassa paikassa. Aika olisi ollut ainoa syy. Määränpäänsä loppua kohti mies päätti hyvästellä heidät. Mahdollisuus "lisäaikaan" olisi ollut heidän olosuhteidensa vuoksi sopimaton.  Nivel osoittautui välttämättömäksi kahdelle nuorelle naiselle. He eivät kiinnittäneet enempää huomiota hänen eleeseensä "seistä paikallaan". Juna, jota he odottivat, näkyi jo kaukaisuudessa. Sitten mies palasi epäröinnin jälkeen.

平日の午後に電車に乗る途中だった2人の若い女性が通行人に近づいたと言われています。そのうちの一人は、彼らが関節を手配するのを助けるかどうか男に尋ねました。当時家に向かって歩いていたらしい男は振り向き、何を尋ねられているか聞こえなかった。彼は向き合っている人と会話を始めた。若い女性は、彼女は多くの時間を持っていないと彼に説明したが、彼女と彼女の友人は時間内に列車に乗らなければならなかったので、緊急に答えを要求しました。両手で、彼女は「時間を節約する」という話が彼女にやや明確に記述されるように、つかの間の動きをしました。男はかばんを閉めたばかりで「うなずく」で彼女を見た。当時、この地域の人は少なかった。閉店した喫茶店のドアは数メートル先にあった。若い女性が彼女の会話を終え、男が彼女の質問に答えた後、彼はさらに数秒躊躇しました。彼は同じ人に、なぜ人々が自分でステップを踏むのを恐れているのかと尋ねました。しかし、彼らの場合、入り口へのステップは識別の義務を必要としました。売り手は確かにペアが入って関節を購入することを決めたときに尋ねたでしょう。片手で、彼女はジャケットの内側を指さした。バッグはジッパーの後ろから見える「ボイド」を示しました。左側では、誰かがビジネスから抜け出し、再び躊躇しました。結局、彼の「延期の態度」はもはや続かなくなり、彼らの要求に応えました。「あなたがしなければならないのは、そこに入ってそれを言うことだけです.あなたの年齢で、それは問題ありません。「あなたは他に何もする必要はありません」と、彼女が言いました。彼女のガールフレンドは辛抱強く彼を見た。男はうなずいて、番号を「購入」する必要があることを彼女から知りました。彼女はその後、彼に緩いお金を与えました。コーヒーショップに入ると、彼はカウンターに歩いて行き、そこでアシスタントが注文を受けました。ID の提示については議論されませんでした。支払いの後、彼は関節を与えられました。客は彼に感謝し、その地域を去った。二人は今、プロパティに近づいていました。彼は外に出た後、彼は「バッグ」と一緒に彼らに変更を返しました。若い女性はこれを取り、通りの反対側に向かって急いだ。彼らの素早い反応のために、男は彼らを追いかける傾向を感じました。彼はなぜ「ラッシュ」が突然起こったのかを彼らから知りたかったのです。歩いている間に、彼は両方とも列車に乗り遅れたくないことを発見しました。彼らは同じ居住地に滞在していないと言いました。時間だけが理由だったでしょう。彼らの目的地の終わりに向かって、男は彼らにさよならを言うことにしました。彼らの状況を考えると、「より多くの時間」の機会は不適当だったでしょう。 その共同は二人の若い女性にとって必要であることが証明された。彼らは「じっと立っている」という彼のジェスチャーにそれ以上の注意を払わなかった。彼らが待っていた列車はすでに遠くに見ることができました。その後、男はためらいの後に戻った。

평일 오후에 기차로 가는 길에 있던 두 명의 청녀가 행인에게 접근했다고 합니다. 그들 중 한 명이 그 남자에게 관절을 주선하는 데 도움이 될 수 있는지 물었습니다. 당시 집쪽으로 걸어가고 있던 그 남자는 돌아서서 그가 묻는 것을 듣지 못했다. 그는 그를 마주하는 사람과 대화를 나눴다. 그 청녀는 시간이 별로 없다고 설명했지만, 친구와 함께 기차를 타고 가야 했기 때문에 급히 답을 요구했다. 두 손으로 그녀는 '시간 절약'에 대한 이야기가 그녀에게 다소 명확하게 묘사될 수 있도록 잠시 움직였다. 그 남자는 가방을 막 닫은 것처럼 '고개를 끄덕인' 그녀를 바라보았다. 그 당시에는 이 지역에 사람들이 적어졌습니다. 닫힌 커피숍의 문은 몇 미터 떨어져 있었습니다. 그 청녀가 대화를 끝내고 그 남자가 그녀의 질문에 대답하자, 그는 몇 초 더 망설이 있었다. 그는 왜 사람들이 스스로 조치를 취하는 것을 두려워하는지 같은 사람에게 물었다. 그러나 이들의 경우, 입구로 가는 단계는 신원 확인 의무가 필요했습니다. 판매자는 확실히 쌍이 가서 관절을 구입하기로 결정했을 때 물었을 것입니다. 한 손으로, 그녀는 재킷의 내부를 가리켰다. 가방은 지퍼 뒤에서 볼 수있는 '공허'를 보여 주었다. 왼쪽에서 누군가가 사업을 떠나 다시 망설인다. 결국, 그의 '연기태도'는 더 이상 지속되지 않고 그들의 요청에 응하지 않았다. "당신이해야 할 일은 거기에 가서 그 말을하는 것입니다 ... 나이와 함께, 그건 문제가 되지 않습니다. 당신은 다른 일을 할 필요가 없습니다," 그녀는 말했다. 그녀의 여자 친구는 참을성 있게 그를 바라보았다. 그 남자는 고개를 끄덕이며 그 숫자가 '구매'되어야 한다는 것을 그녀에게서 알게 되었습니다. 그런 다음 그녀는 그에게 느슨한 돈을 주었다. 커피숍에 있던 그는 조수가 주문을 받아 카운터로 걸어갔다. ID 의 프레젠테이션은 논의되지 않았습니다. 지불 후, 그는 관절을 받았다. 고객은 그에게 감사를 표하고 그 지역을 떠났습니다. 두 사람은 이제 숙소에 더 가까워졌습니다. 그는 밖으로 나간 후 , 그는 '가방'과 함께 그들에게 변화를 반환했다. 그 청녀는 이 것을 받아 길 건너편으로 달려갔습니다. 빠른 반응 때문에, 남자는 그들을 따라 실행하는 경향이 느꼈다. 그는 왜 '러시'가 갑자기 일어났는지 알고 싶었다. 함께 걷는 동안, 그는 둘 다 기차를 놓치고 싶지 않다는 것을 발견했다. 그들은 같은 거주지에 머무르지 않는다고 말했습니다. 시간이 유일한 이유였을 것입니다. 목적지가 끝날 무렵, 그 남자는 그들에게 작별 인사를 하기로 결정했습니다. 그들의 상황을 감안할 때 '더 많은 시간'을 위한 기회는 부적절했을 것입니다.  공동은 두 청녀에게 필요하다는 것을 증명했다. 그들은 '가만히 서 있다'는 그의 제스처에 더 이상 주의를 기울이지 않았다. 그들이 기다리고 있던 열차는 이미 멀리서 볼 수 있었다. 그 남자는 주저끝에 돌아왔다.

Dalawang dalagita na papunta sa tren papunta sa tren sa isang linggo ng hapon ay sinabihang lumapit sa isang pasahero. Tinanong ng isa sa kanila ang lalaki kung tutulungan niya silang ayusin ang isang kasukasuan. Ang lalaki, na tila naglalakad patungo sa bahay noong panahong iyon, ay lumingon at hindi narinig ang itinanong sa kanya. Nakipag-usap siya sa taong nakaharap niya. Ipinaliwanag sa kanya ng batang babae na wala siyang gaanong oras, ngunit kaagad siyang humingi ng sagot, habang kinailangan nilang sagutin ng kanyang kaibigan ang tren sa tagal ng panahon. Sa dalawang kamay na ginawa niya ang mga kilusang pagtakas para malinaw na inilarawan sa kanya ang kuwento ng 'pagliligtas' sa kanya. Tiningnan siya ng lalaki ng 'tumango' nang isara na niya ang kanyang bag. Noong panahong iyon, mas kaunti ang mga tao sa lugar. Ang pinto ng isang tindahan ng kape, na sarado, ay ilang metro ang layo. Matapos tapusin ng dalaga ang kanyang pag-uusap at sinagot ng lalaki ang kanyang tanong, nag-atubili siya nang ilang segundo. Tinanong niya ang tao ring iyon kung bakit natakot ang mga tao na gawin ang mga hakbang mismo. Gayunman, sa kaso nila, ang hakbang tungo sa pasukan ay nangangailangan ng isang tungkulin ng pagkakakilanlan. Tiyak na tatanungin ng nagbebenta kapag nagpasiya ang pares na pumasok at bumili ng mga kasu-kasuan. Sa isang banda, itinuro niya ang loob ng kanyang jacket. Ang bag ay nagpakita ng isang 'walang kahungkagan' nakikita mula sa likod ng zipper. Sa kaliwa, may lumabas sa negosyo at muling nag-atubili. Sa huli, ang kanyang 'pag-uugali ng postponement' ay hindi na tumagal at tumugon sa kanilang kahilingan. "Lahat ng kailangan mong gawin ay pumunta sa doon at sabihin na ... Sa inyong edad, hindi iyan problema. Hindi mo kailangang gumawa ng anumang bagay," sabi niya. Matiyaga siyang tiningnan ng kanyang kasintahan. Tumigil ang lalaki at nalaman mula sa kanya na ang bilang ay kailangang 'bilhin'. Pagkatapos ay ibinigay niya sa kanya ang maluwag na pera. Nang nasa tindahan na siya ng kape, naglakad siya papunta sa counter kung saan kinuha ng assistant ang kanyang order. Hindi natalakay ang pagtatanghal ng ID. Pagkatapos ng pagbabayad, binigyan siya ng mga kasu-kasuan. Pinasalamatan siya ng kustomer at nilisan niya ang lugar. Mas malapit na ngayon ang pares sa ari-arian. Nang lumabas siya sa labas, ibinalik niya ang pagbabago sa kanila kasama ang 'bag'. Kinuha ito ng dalaga at nagmadaling pumunta sa kabilang panig ng kalsada. Dahil sa mabilis nilang reaksyon, nadama ng lalaki na tumakbo sila pagkatapos nila. Gusto niyang malaman mula sa kanila kung bakit biglang naganap ang 'rush' na naganap. Habang naglalakad, natuklasan niya na ayaw nilang makaligtaan ang tren. Sinabi nila na hindi sila namamalagi sa lugar ding iyon ng paninirahan. Ang panahon ay ang tanging dahilan. Sa pagtatapos ng kanilang destinasyon, nagpasiya ang lalaki na magpaalam sa kanila. Ang pagkakataon para sa 'mas maraming oras' ay hindi angkop, na ibinigay ang kanilang sitwasyon.  Pinatunayan ng kasukasuan na kailangan ang dalawang dalagita. Wala na silang pansin sa pagtutuon niya ng 'paninindigan'. Ang tren na hinihintay nila ay makikita na sa di-kalayuan. Pagkatapos ay bumalik ang lalaki pagkatapos ng ilang pag-aatubili.

หญิงสาวสองคนที่กําลังอยู่ระหว่างทางไปรถไฟในช่วงบ่ายวันธรรมดาได้รับคํากล่าวว่าได้เข้าหาคนเดินผ่านไปมา คนหนึ่งในพวกเขาถามชายคนนั้นว่าเขาจะช่วยพวกเขาจัดข้อต่อหรือไม่ ชายผู้ซึ่งเห็นได้ชัดว่ากําลังเดินเข้ามาที่บ้านในเวลานั้นหันหลังกลับและไม่ได้ยินสิ่งที่เขาถูกถาม เขาเข้าไปสนทนากับคนที่หันหน้าเข้าหาเขา หญิงสาวอธิบายให้เขาฟังว่าเธอไม่มีเวลามากนัก แต่เรียกร้องคําตอบอย่างเร่งด่วนเนื่องจากเธอและเพื่อนของเธอต้องขึ้นรถไฟให้ทัน ด้วยมือทั้งสองข้างเธอเคลื่อนไหวอย่างรวดเร็วเพื่อให้เรื่องราวของ 'ประหยัดเวลา' ได้รับการอธิบายอย่างชัดเจนกับเธอ ชายคนนั้นมองเธอด้วย 'ดอส' ในขณะที่เขาเพิ่งปิดกระเป๋าของเขา ในเวลานั้นมีคนน้อยลงในพื้นที่ ประตูร้านกาแฟซึ่งปิดอยู่ห่างออกไปไม่กี่เมตร หลังจากที่หญิงสาวยุติการสนทนาของเธอและชายคนนั้นตอบคําถามของเธอเขาก็ลังเลอีกสองสามวินาที เขาถามคนเดียวกันว่าทําไมผู้คนกลัวที่จะทําตามขั้นตอนของตัวเอง อย่างไรก็ตามในกรณีของพวกเขาขั้นตอนไปยังทางเข้าต้องใช้หน้าที่ในการระบุตัวตน ผู้ขายจะต้องถามอย่างแน่นอนเมื่อทั้งคู่ตัดสินใจที่จะเข้าไปซื้อข้อต่อ ด้วยมือข้างหนึ่งเธอชี้ไปที่ด้านในของแจ็คเก็ตของเธอ กระเป๋าแสดง 'โมฆะ' ที่มองเห็นได้จากด้านหลังซิป ทางด้านซ้ายมีคนก้าวออกจากธุรกิจและลังเลอีกครั้ง ในที่สุด 'ทัศนคติในการเลื่อน' ของเขาจะไม่คงอยู่และตอบสนองต่อคําขอของพวกเขาอีกต่อไป "สิ่งที่คุณต้องทําคือเข้าไปในนั้นและบอกว่า ... ด้วยอายุของคุณนั่นไม่ใช่ปัญหา คุณไม่ต้องทําอย่างอื่น" แฟนของเธอมองเขาอย่างอดทน ชายคนนั้นถามและเรียนรู้จากเธอว่าหมายเลขต้อง 'ซื้อ' จากนั้นเธอก็ให้เงินเขาหลวม เมื่อเขาอยู่ในร้านกาแฟเขาเดินไปที่เคาน์เตอร์ที่ผู้ช่วยรับคําสั่งของเขา ไม่มีการพูดคุยถึงการนําเสนอรหัส หลังจากการชําระเงินเขาได้รับข้อต่อ ลูกค้าขอบคุณเขาและออกจากพื้นที่ ตอนนี้ทั้งคู่อยู่ใกล้กับที่พักมากขึ้น หลังจากที่เขาก้าวออกไปข้างนอกเขาก็คืนการเปลี่ยนแปลงให้กับพวกเขาพร้อมกับ 'กระเป๋า' หญิงสาวเอานี่ไปและรีบวิ่งไปอีกฟากหนึ่งของถนน เนื่องจากปฏิกิริยาที่รวดเร็วของพวกเขาชายคนนั้นรู้สึกมีแนวโน้มที่จะวิ่งตามพวกเขา เขาอยากรู้จากพวกเขาว่าทําไม 'ความเร่งรีบ' จึงเกิดขึ้นอย่างกระทันหัน ในขณะที่เดินไปตามเขาพบว่าทั้งสองไม่ต้องการพลาดรถไฟ พวกเขาบอกว่าพวกเขาไม่ได้พักในที่เดียวกัน เวลาคงเป็นเหตุผลเดียว ในตอนท้ายของปลายทางของพวกเขาชายคนนั้นตัดสินใจที่จะบอกลาพวกเขา โอกาสสําหรับ 'เวลามากขึ้น' จะไม่เหมาะสมเนื่องจากสถานการณ์ของพวกเขา  ข้อต่อพิสูจน์แล้วว่าจําเป็นสําหรับหญิงสาวสองคน พวกเขาไม่ได้ให้ความสนใจเพิ่มเติมใด ๆ กับท่าทางของเขา 'ยืนนิ่ง' รถไฟที่พวกเขารออยู่สามารถมองเห็นได้ในระยะไกล จากนั้นชายคนนั้นก็กลับมาหลังจากลังเล
PublPostGen
Reply


Forum Jump: